Identita, integrita, iniciatíva

Čo sa skrýva za týmito tromi I? Je to náš cieľ, ktorý chceme dosiahnuť sprevádzaním človeka, ktorý sa na I-kurz prihlási.

Identita

Dnes veľmi častá téma. Je témou preto, lebo čím ďalej dnešný človek kráča od Boha a jeho princípov, tým viac stráca sám seba. Nevie, kým je. Nevie, kam sa má v živote nasmerovať. Na I-kurze budeme spolu hľadať, ako Boh človeka stvoril, čo do neho vložil a ako to objavíme a môžeme v tom kráčať, aby sme si boli istí tým, kým sme.

Integrita

Jedným z problémov slabej identity je „fragmentovanosť“, čiže vnútorná rozdelenosť človeka. Hedonizmus a postoj užívania si rozbíja človeka na tisíc kúskov. Telo, rozum, city… každá zložka človeka ho ťahá nejakým smerom, a často nemáme dosť silnú vôľu zjednotiť to a ísť jednotne jedným smerom. Je veľa ľudí, ktorí jeden týždeň idú za jedným cieľom a týždeň nato zrazu za druhým, často protichodným. Majú problém sa rozhodnúť a vo svojom rozhodnutí vytrvať. Integrita znamená zjednotenie jednotlivých zložiek mojej osobnosti, „celistvosť“, ktorú nám vydobyl Kristus. On sám je najlepším vzorom celistvej osobnosti.

Iniciatíva

Človek s jasnou identitou a vnútornou integritou tu nie je sám pre seba. Naším povolaním je byť darom pre druhých. Na I-kurze vchádzame do prekonania egoizmu a do iniciatívy sebadarovania a vychádzania zo seba.

 

 

Tri stupne identity

Na I-kurze budeme budovať identitu v troch stupňoch. Tie nie sú brané ako vývojové štádiá, kde keď vchádzam do nového, staré je prekonané. Vchádzam postupne do všetkých troch, ale tie prvé pritom nezanikajú. Sú to ako podlažia budovy; keď staviam tretie, na prvom stále pevne stojím.

Tri stupne identity, do ktorých budeme postupne vchádzať, sú: synovstvo (alebo dcérstvo), snúbenectvo a rodičovstvo

Synovstvo

Sme Boží synovia a dcéry. Toto novozákonné tvrdenie je nám samozrejmé; avšak ako často sa v každodennom prežívaní podľa toho nesprávame! Ešte veľmi často predstupujeme pred Boha skôr ako jeho sluhovia, než jeho milované a slobodné deti. Ako starší brat márnotratného syna, ktorý svojmu otcovi pripomína: „Toľko rokov ti slúžim…“; stavia viac na to, čo pre Otca urobí, než na to, kým proste je. Naše synovstvo/dcérstvo nestojí na našej službe pre Boha. Je oveľa hlbšie a prirodzenejšie. A my sa chceme dotknúť základov našej identity, ktoré kladie sám Boh.

Snúbenectvo

Syn aj dcéra dospievajú. Navždy budú milovanými synmi a dcérami; ale prichádza čas, keď už nie sú deťmi, ktoré len prijímajú. V čase dospievania sú povolaní, aby to, čím sú, dali niekomu druhému ako dar. Či už ľudskému partnerovi, alebo Bohu. V stupni snúbenectva sa učíme byť darom pre druhého, ale zároveň aj prijímať dar toho druhého. Pretože snúbenecká (manželská) láska nie je darovanie sa až na dno síl bez akejkoľvek odplaty, je to vzájomná výmena darov. Nejde len o to darovať sa, ale aj vedieť prijať druhého ako dar.

Rodičovstvo

Pravá láska príde do štádia, kedy si už nestačí sama v sebe, ale potrebuje niekoho, komu sa môže odovzdať. Plodí nový život. Dáva život ďalej. V telesnom, ale i v duchovnom zmysle: ak som spoznal plnosť Božej lásky, odovzdávam ju ďalším, a tým plodím nových synov a dcéry vo viere. Zrelý kresťan sa stáva duchovným otcom alebo matkou, tak ako zrelá láska prechádza do daru nového života. Kresťan, ktorý je duchovným rodičom, na tom už nepotrebuje stavať svoju identitu; tú čerpá zo svojho synovstva/dcérstva a zo snúbeneckého vzťahu. V rodičovstve sa dokáže plne darovať a tešiť sa z toho, ako jeho deti rastú.

 

 

Myslenie Jána Pavla II.

I-kurz vychádza z pohľadu na človeka Jána Pavla II. Veľa vychádza z jeho slávnej Teológie tela, ale používa aj jeho myslenie obsiahnuté v iných jeho dielach. Teológiu I-kurzu zostavovali kňazi, ktorí študovali na inštitúte pre rodinu Jána Pavla II. v Ríme: Maroš Lovič a Juraj Schindler, a mnohí ďalší pripomienkovali.

Ján Pavol II. vychádza z ľudskej skúsenosti. Hľadá, čo má človek vpísané v hĺbke srdca, skúsenosti, ktoré má už len preto, že je človekom. Skúsenosti, ktoré hriech síce pokrútil, ale nedokázal ich zmazať a zahladiť a najmä v skúsenosti lásky sa objavujú v každom človeku. Preto je jeho pohľad na človeka vhodný aj pre tých, ktorí neveria v Boha, ale proste hľadajú, kým je človek ako človek.

Hlavným obrazom Boha je pre Jána Pavla II. skúsenosť ľudskej lásky. V láske muža a ženy, v ľudskej rodine sa odráža život Najvätejšej Trojice, vnútorný život samého Boha. V láske je obraz Boha v nás najjasnejší. Samozrejme, aj skúsenosť lásky môže byť pokrútená a zle prežívaná; preto sa vraciame k počiatkom a budeme skúsenosť lásky očisťovať od nánosov hriechu a žiadostivosti, aby mohla zažiariť v pôvodnej a čistej kráse a odhaľovať nám tajomstvo Boha.

 

 

Identita, integrita a spoločenstvo

Keď sa spomenie budovanie identity a integrity, prvé, čo človeku spontánne príde na myseľ, je budovanie vlastnej individuality. Až potom prichádza na rad vzťah mojej zbudovanej osobnosti s ostatnými. Toto však nie je logika I-kurzu. Pri budovaní identity a integrity na I-kurze je základnou zložkou otvorenosť na druhých a vzťah s nimi. Identitu budujeme v spoločenstve, nie sami. A tak I-kurz hneď od začiatku prežívame ako spoločenstvo a navzájom si otvárame cestu k Bohu cez vzájomné vzťahy.

 

Ako kurz gitary

I-kurz je ako kurz gitary. Na každom stretnutí kurzu gitary sa žiak naučí nejaké akordy alebo rytmy. Potom je na ňom, aby ich doma cvičil: chytanie akordov, prechytávanie medzi nimi, zlaďovanie sa s rytmom. A keď príde na ďalšie stretnutie kurzu, starú látku už má nacvičenú a môže postúpiť ďalej. Keď však po príchode z kurzu hodí gitaru do kúta a najbližšie ju vytiahne, až keď ide na ďalšiu lekciu, tak sa naozaj hrať nikdy nenaučí. Lebo hra na gitare je viac o tom dostať to do prstov ako o teórii, ktorú sa tam naučí.

Podobne je na tom I-kurz. Ak účastník žije jeho témy len počas víkendov I-kurzu, tak tam ani nemusí chodiť. Dôležité je, ako jednotlivé témy prijme a bude nimi žiť aj počas celého roka trvania kurzu. Preto bude dostávať domáce úlohy, o ktorých plnení sa potom na víkende budeme rozprávať. Aby nežil tieto Božie princípy len raz za mesiac, ale aby sa stali prirodzenou súčasťou jeho života.